Aký príbeh mám na mysli?
Príbeh reďkovky v obchode
Prídem do obchodu, postavím sa pred reďkovky, vidím krajinu pôvodu Španielsko. Poviem si, že možno rastie v skleníku v nádobke s vodou, kde má systémom dávkované živiny a neviem čo ešte, nesmie sa ani dostať do kontaktu s okolitým svetom, lebo by uhynula a o systém sa stará prisťahovalec z Líbie, ktorý dostane mizerných pár eur a žije v otrasným podmienkach.
Zo skleníka vzídu tony reďkoviek, ktoré musia byť ošetrené tak, aby prežili cestu, ktorá ich čaká, strávia niekoľko dní v kamióne, potom ich vyložia v Košiciach v sklade, tam ich naložia do dodávky s krásnym polepom a nápisom o zdraví, vyložia v obchode, kde stále vyzerá super a nad ňou svieti na žltom papieri červeným písmom AKCIA.
Príbeh reďkovky spod lístia
Druhý príbeh, prídem vo štvrtok so Zimkom cez rozbitú cestu za Bulharom Stefanom, je sneh, šmýka sa. Pozdravíme sa, poviem mu koľko kíl potrebujeme, odhrnie lístie, kde sú reďkovky, ktoré pestoval on, postarší pán s mohutnou postavou, boľavými krížami a v starých topánkach. Sadil, okopával, plel, vyťahoval, triedil, čistil a potom šup s nimi pod plachtu a zahrabať lístím.
Zopár ich od oka vezme, naváži, pohundre si trochu na systém vo svete a u nás a ja mu dám tých niekoľko eur. Potom ich naložím do debničiek v Zimkovi a o pár hodín niekomu pri dverách odovzdávam do rúk.
Aká je hodnota jedného a druhého príbehu? Aká je hodnota práce ľudských rúk? A koľko reálneho zdravia je v jednej a v druhej?
Pre mňa je rozdiel veľký a najradšej by som to vykričal celému svetu, a keď nie svetu tak aspoň Slovensku alebo postačilo by aj Košiciam, no na veľký bilboard s usmievajúcou sa kreslenou reďkovkou nemám, ani super reklamu v Markíze s hlasom sympatického komentátora a chytľavým marketingovým textom, ktorý chytí za srdce.
Momentálne mám len pokazeného Zimka, nefunkčnú stránku (už je opravená, ak to čítaš) a v maily správu:
A tak si vravím, že to stojí za to a bojujem ďalej v maličkostiach. Idem opraviť stránku a zavolať, ako je na tom Zimko…