Debnička od babičky

Kategória: #zazitkydvochdebnickarov

  • Deň s Debničkou od babičky

    Deň s Debničkou od babičky

    Blog o tom, ako si Erik užil náš rozvozový deň.

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    Ráno vstávam plný očakávania a najmä zvedavosti. Káva, pohár vody a idem rozmrazovať Zimka. Sadám si do auta. Púšťam rádio, ktoré je dotykové (hraje len vtedy keď sa ho dotýkam) 🙂 Zimko naštartovaný a Terezka udáva plán u koho a kde sa zastavíme.

    Prvý farmár bol milý ujo. Krásna paprika a cibuľa. Ďalej sme išli po pečivo. V tej chvíli som chcel každé jedno ochutnať. Ďalšia zastávka bola zelenina od farmára Vlada. Plná debnička všetkého čerstvého. Mesto sme mali obehané a tak sa šlo na vidiek. Rýchla zastávka po prepeličie vajíčka a následne krátka exkurzia vo výrobni tyčiniek Marva (sú neskutočné, teda skutočne :). Potom sme išli po mliečne výrobky. A, že sú kvalitné a dobré dosvedčoval dlhý rad ľudí, ktorí tam nakupovali. Majú veľmi chutnú čečanku- tvarohový dezert lepší ako pribináčik.

    Spoznávam okolie Košíc a ďalšia zastávka je na farme, ktorá má výrobky z mangalice. Oškvarky, masť, klobásky … samé lakocinky. Cestou na obed sme sa zastavili ešte v pekárni po sladučkú bábovku. Ona je taká dobrá, že raz som ju zjedol celú sám 🙂

    Terezka je spokojná lebo jej „práca skončila“ a môj parťák na triedenie a rozvoz sa stáva Tomáš. Rýchly obed. Trocha oddychu a ide sa ďalej. Zastávka po kvalitné čokolády a tyčinky. NAJ je u mňa horká badiánová. Ešte sa stretávame s pani z kozej farmy, preberáme si produkty ako bryndza, žervé, syry a mlieko. zoznam je poškrtaný.

    Všetko čo bolo objednané máme a ideme triediť a deliť. Debničkári majú v triedení systém takže čas nám ubieha v pohode. Na konci delíme pečivo. to je tá najťažšia časť. Slinky sa zbiehajú, ale sme na to pripravení. Vyzdvihli sme toho viac ako bolo treba a pochutnávame si. Ja na makovej štrúdli a Tomáš na kakaovom slimáku.

    Všetko je naložené v Zimkovi a ideme na cesty. V čase som sa vrátil do obdobia autoškoly (nakoľko Košice vôbec nepoznám, tak Tomáš mi hovoril kde zabočiť, kde merajú a rôzne finty, ktoré ako domáci má dávno vychytané.) Nasleduje tradičné stanovisko pri Amfiku. Zákazníci dofrčali. Prázdne debničky berieme a plné dávame. Všetkým žiaria oči z toho čo si objednali. Poprajeme si dobrú chuť a pekný večer a vyrážame opäť na cesty. Ešte máme pár debničiek a tašiek tak šup doručiť. Poslednú dnešnú sme odovzdali, vydýchli si a ide sa na odmenu.

    Kvalitný hot dog pri kine Úsmev. Nasleduje cesta domov, podanie si rúk v štýle A JE TO a zhodnotenie celého dňa. Ja si debničky objednávam dva roky, ale až teraz viem čo to všetko obnáša a čo sa za tým skrýva.

    Obdivujem sestru a Tomáša ako to zvládajú a najmä elán a chuť s akou to robia. Držím palce.

     

    P.S.: Ty už debničkuješ ?

    Nissan qashqai 2 co2 emissions, Ford fiesta rs, Volkswagen golf finance
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
  • Takto sa vyrábajú pravé müsli tyčinky!

    Takto sa vyrábajú pravé müsli tyčinky!

    Boli sme s naším Zimkom na návšteve u Martina, ktorý stojí za najkvalitnejšou značkou tyčiniek na Slovensku – MARVA.

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Headline_Widget“][/siteorigin_widget]

    Martin sa už veľa rokov venuje horolezectvu a pri tejto činnosti vznikla aj myšlienka na tyčinky. Pri lezení potreboval rýchly prísun energie a tak nakupoval to, čo bolo dostupné v obchode – keksy, „zdravé“ musli v peknom ovocnom obale… až ho to doviedlo k žalúdočným vredom.

    Tak si začal hľadať možnosti a vyrábať vlastné müsli tyčinky, neskôr aj raw. Najprv nejaké dal kamarátom na stene a potom sa tým stál známy.

     

     

     

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    My sme ho spoznali ho pred dvoma rokmi, keď vlastnoručne makal na spojazdnení svojej malej oficiálnej výrobne. Veľmi sme si ho obľúbili a odvtedy si navzájom pomáhame, ako vieme.

    Dnes je jeho šikovná tyčinkáreň realitou, aj s dvoma pomocníčkami a keďže vieme, aké úskalia musel prekonať, je pre nás vzorom, že nič nie je nemožné.

     

     

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widgets_ImageGrid_Widget“][/siteorigin_widget]
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Headline_Widget“][/siteorigin_widget]

    MARVA tyčinky sú naozaj super lebo: [su_list icon=“icon: caret-right“]

    1. používa najlepšie dostupné suroviny
    2. nepoužíva žiadny glukózovo-fruktózový sirup a podobné umeliny
    3. je to ručná výroba
    4. sú lokálne košické
    5. sú zdravé
    6. vyrábajú ich poctiví ľudia
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widgets_ImageGrid_Widget“][/siteorigin_widget]

    [su_button url=“http://kosice.debnickaodbabicky.sk/do-spajze/musli-tycinky/“ style=“noise“ background=“#913F0B“ color=“#ffffff“ size=“15″ center=“no“ radius=“20″ icon=“icon: thumbs-o-up“ icon_color=“#ffffff“ text_shadow=“0px 0px 100px #ffffff“]Chcem tyčinky[/su_button]

     

  • Rádio Košice o Debničke od babičky

    Rádio Košice o Debničke od babičky

    Nové #zazitkydvochdebnickarov, tentokrát rozhovor v Rádio Košice, najúspešnejšom regionálnom rádiu na Slovensku, aj s Debničkou od babičky. Môžete si vypočuť náš rozhovor, kde sa nás povypytovali, čo to vlastne ponúka Debnička od babičky a ako funguje debničkový predaj…

    Kiwa a Johny boli veľmi milí, sympatickí a vytvárajú uvoľnenú atmosféru. Týmto im ďakujeme…

     

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    Kiwa a Johny ponúkli aj súťaž o 5 debničiek, ktoré darovala Debnička od babičky. Štyria výhercovia si ich vyzdvihli už minulý štvrtok.  

    Výhercovia debničiek zo súťaže na Rádio Košice

     

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

     

      #zazitkydvochdebnickarov #RadioKosice #LokalneRadio #RozhovorVRadioKosice #DebnickovyVyhercovia #DebnickaOdBabicky

  • Ako ku nám cestujú potraviny…

    Ako ku nám cestujú potraviny…

    Na zamyslenie…

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
  • Prečo je kvaskový chlieb najlepší…

    Prečo je kvaskový chlieb najlepší…

    Opäť tu nebudeme písať odborné vedomosti, lebo ich nemáme, chceme Vám iba priblížiť svet chleba, ktorý sme spoznali najmä cez nášho pekára Laca.

     

    Krátka história

    [su_list icon=“icon: circle“]

    • pečenie chleba siaha do 4. storočia
    • okolo roku 6000 p.n.l. začali v Egypte vyrábať kváskový chlieb. Na proces kvasenia prišli zrejme náhodou, keď zabudli cesto dlhší čas na slnku a ono vykyslo
    • do stredoveku si ľudia piekli chlieb doma a až v 11. storočí vzniklo pekárstvo ako remeslo
    • výlučne kváskové chleby sa pripravovali až do 17.storočia, kedy pekári použili do cesta na skyprenie pivovarské usadeniny. Prekypriť cesto zrazu trvalo 10krát kratšie a bolo nádherne nadýchané. Kvások bol vymenený za kvasnice
    • ešte v 18. storočí podliehalo remeslo prísnym predpisom a v prípade ich nedodržania bol pekár potápaný vo vreci alebo vo veľkom koši do vody. V 19. storočí sa pravidlá uvolnili a pečenie chleba sa začalo meniť vo výrobu priemyselného charakteru

    [/su_list]

     
    Naše babičky však v domácnostiach stále piekli najmä s kváskom, ale v súčasnosti sa pečie oveľa viac s kvasnicami. Pečením s kvasnicami zostáva v chlebe nerozštiepený lepok, ktorý našim črevám ubližuje. Spôsobuje problémy s trávením, alergie….
     
     
     
     
     
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
    Poctivý pekár Laco
     
    Náš pekár Laco si veľmi cení svoje súkromie a nechcel zverejňovať prílišné osobné informácie, tak Vám o ňom napíšeme aspoň to, ako ho poznáme my. 
     
    Pekára Laca sme spoznali presne pred dvoma rokmi. Prvé stretnutie sme si mali dohodnúť s majiteľom telefonátom, ale dostali sme odporúčanie volať mu až po 18,00 hodine. V prvom momente nám ani nenapadlo, že tento majiteľ je samotný pekár, ktorý funguje ozajstným pekárenským životom – cez deň spí a v noci pečie.
     

    [su_quote]…k vlastnej malej pekárni, kde si veci robí po svojom a najlepšie ako vie…[/su_quote]

    Na stretnutie prišiel pán v skromnom oblečení, ktoré bolo trochu od múky. Keď sme sa ho opýtali, kedy si ho toto remeslo vlastne našlo, takmer si nevedel spomenúť. Piekol v malých aj veľkých pekárňach a dokonca aj v supermarkete. Zažil veľkú kvalitu aj úplne tú najnižšiu. Napokon sa dostal s manželkou, tiež pekárkou, k vlastnej malej pekárni, kde si veci robí po svojom a najlepšie ako vie.

     

    [su_quote]…pečie kváskové chleby, stále je to ojedinelé a výnimočné….[/su_quote]

    Voňavé pečivo od Ladislava má minimálne množstvo prísad a predsa v nich nie je miesto pre žiadne éčka a konzervanty. Pre nás bolo veľkým prekvapením, keď sme sa dozvedeli, že pečie kváskové chleby, stále je to ojedinelé a výnimočné. Ak by ste ho stretli osobne, tak poctivosť by bola asi prvá vlastnosť, ktorá by Vám napadla pri pohľade naňho. Žiadny veľký biznis, len každodenná mravenčia práca. Niekedy sa chlieb v malej peci pripáli, inokedy… ale stále dobre vieme, že spoluprácu s ním sme si vybrali najlepšie ako sme len v Košiciach mohli.

     

     
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    Kváskový chlieb

    Základom kváskového chleba je jeho príprava bez použitia droždia. Žiadne aditíva, stabilizátory a farbivá, iba čistá chuť, ktorú po tisíckach rokov prevalcoval svet konzumu. Namiesto toho sa používa jednoduchý stáročiami overený kvasok. 

    [su_spoiler title=“Čo je vlastne kvasok?“ icon=“plus-circle“]Kvások sa pripravuje zmiešaním iba celozrnnej ražnej múky a vody. Táto zmes začne pri izbovej teplote prirodzene kvasiť a prítomné mikroorganizmy postupne rozkladajú obsiahnuté sacharidy na oxid uhličitý. Bublinky oxidu uhličitého cesto kypria a vzniknuté kyseliny dodávajú kvásku typickú kyslastú chlebovú vôňu. Múka obsahuje kyselinu fytinovou, ktorá nášmu zažívaciemu traktu príliš nesvedčia. Pomalý proces kvasenia ju ale rozkladá a je preto lepšie stráviteľná. Z rovnakého dôvodu kváskové pečivo nevadí ani ľuďom citlivým na lepok. Kvalitný kvások je rukopisom každého pekára a starostlivosť oň a o jeho vitalitu, si vyžaduje mnoho úsilia… [/su_spoiler]

    Kvasením dochádza k tvorbe kyseliny mliečnej, ktorá má funkciu konzervantu a zároveň ho chránia pred plesňami, takže kváskový chlieb vydrží čerstvý a chutný oveľa dlhšie. Bežný chlieb kúpený v supermarkete niekedy už na druhý deň stráca svoju dobrú chuť. 

    [su_spoiler title=“Aké pečivo je bežne v obchodoch?“ icon=“plus-circle“]V dnešnej dobe konzumujeme v podstate iba pečivo vyrobené pomocou droždia a neodmysliteľnou súčasťou sa stali rôzne chemické prísady a aditíva, ako sú stabilizátory, regulátory chuti a pod. Droždie obsahuje iba jedinú baktériu saccharomyces cerevisce. Je rýchla, ale v konečnom dôsledku má chlieb na konci len chabé chuťové vlastnosti, ktoré sa kompenzujú pridávaním rôznych prísad. Originálny kvások má približne 40 druhov kvasiniek a baktérii Na to, aby dal kvások múke ten správny základ, potrebuje zrieť približne osem dní a starať sa oň teba ako o malé dieťa, prikrmovať múkou a vodou priemerne každých osem hodín. Na toto moderné pekárne nemajú čas. [/su_spoiler]

     
     

    Pečivo od pekára Laca

    Najlepším produktom od Laca sú práve jeho kváskové chleby. Aj ako skúsený pekár sa učil 3 mesiace pripraviť kvások a upiecť z neho poriadny chlieb. Vyhodil kopec nepodarených kusov, ale napokon sa mu to podarilo.

     

    Špaldový celozrnný kvaskový chlieb

    Špalda je vlastne prastará neprešľachtená, teda geneticky neupravovaná predchodkyňa pšenice (8.000 rokov). Je podstatne lepšie tolerovaná ľuďmi, ktorý sú alergický na pšenicu. Výsledkom kombinácie pečenia z kvásku a celozrnnej špaldy je chlieb s tými najlepšími a najzdravšími vlastnosťami.

     

     

    Najlepšie slimáky v Košiciach

    Pečie naozaj tie najlepšie a najväčšie slimáky minimálne v Košiciach.

    Keď sme prvýkrát uvideli a ochutnali jeho sladké slimáky, iné sme už nechceli. Teraz budeme trochu ovplyvňovať, ale náš najobľúbenejší je kakaový, len musíte byť pripravený, že budete mať sladko až za ušami.

     

     

     

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    Ručne robené žemle na hamburger

    Profesionálne žemle, ktoré odoberajú aj košické reštaurácie.

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
  • Remeselné pivo je ako kvalitné víno…

    Remeselné pivo je ako kvalitné víno…

    Na Slovensku  to už dávnejšie nie je len o veľkých nadnárodných výrobcoch piva s obrovskými reklamnými kampaňami. Aj u nás a práve u nás je silná tradícia malých remeselných pivovarov a individuálnych nadšencov, ktorí varia naozaj kvalitné pivká.  Nebudeme tu písať odborné vedomosti, lebo ich nemáme, chceme Vám iba priblížiť svet piva u nás, tak ako sme ho zažili a čo sme sa od jeho protagonistov dozvedeli. Tak pekne po poporiadku…

    Všetko to začalo na mieste, kde to práve končilo. V roku 1997 v Košiciach ukončil svoje pôsobenie jediný pivovar Cassovar, ktorý mal takmer 150-ročnú tradíciu. Varenie piva sa tým u nás skončilo a vyzeralo to biedne. No v súkromí svojich domovov začali kuchtiť pivá tzv. domovariči.  Mali sme tu česť spoznať známe meno košického pivného sveta Martina Feka. Jeho pivá vyhrávajú súťaže tak kvôli svojej kvalite ako aj dizajnu. Martin je rodený Svidničan, poctivý rusnák, všetko to u neho začalo práve v Košiciach, kde spoznal správnych ľudí. Sám priznal, že dvere pivného sveta mu otvorili Bobo a Padre. 

    Martin nás zoznámil práve s ikonickou postavou domáceho varenia, sivým pánom v rokoch Petrom Bobo Bognárom. Domovarič, neúnavny propagaovateľ kvalitného piva, mapovateľ všetkých pivných podnikov v Košiciach, prispel k tomu, že o pive sa začalo rozprávať a predovšetkým variť. Ako nám povedal, prvé varenie prebiehalo doma na chodbe  v šatníkovej skrini, aby to manželka nevidela a tak dostalo názov –  Wardrobe Beer Manufactory.

    Hneď po veselej debate s Bobom, nás Martin predstavil aj osôbke, ktorú všetci poznajú pod prezývkou Padre. Maroš Hajduk, ako znie jeho celé meno, je nemenej významná postava košického pivovarníctva aj s jeho kočovným pivovarom Padre Craft Brews. Týchto pivných majstrov je v Košiciach omnoho viac a tvoria najväčšiu komunitu domovaričov na Slovensku. Navzájom sa posúvali ďalej a vytvorili super partiu. Dali vzniknúť mnohým domovaričským a už spomínaným kočovným pivovarom. Vytvorili tam pivnú pestrosť a ich produkty môžete ochutnávať aj v podnikoch. Organizujú medzinárodné súťaže, kde sa zúčastňujú aj Poliaci, Bulhari, Česi, Maďari…  Košice sa tak zmenili na pivný raj.

    My sme veľmi radi, že môžeme ponúkať pivá z Padre-ho remeselného pivovaru  Padre Craft Brews.  Najznámejším a najčastejšie skloňovaným Marošovim výtvorom je  Mustáž 12° American Wheat Ale. Je to aj jediné pivko, ktoré vyrába po celý rok, inak sa venuje rôznym sezónnym špecialitám. Momentálne má pre Vás navarené ešte pivká ako Hop’n’Rolla, Východné pobrežie a najnovší počin s vtipným názvom Jeleňovi pivo nelej.

    Mustáž 12° American Wheat Ale   je svetlé, vrchne kvasené pivo žiarivej slamovej farby, so stredne plným telom. Svieža obilninová chuť sa dopĺňa s príjemným sladovým pozadím, vo vôni poznať citrusové tóny pochádzajúce z amerických chmeľov. „Dochuť“ príjemne korenistá, výrazne chmeľová, so suchým doznievaním. Nezameniteľný je jeho dizajn s fúzami, ktoré mu dali aj pomenovanie. Jedinečný pivný štýl v rámci Slovenska.

    Hop’n’Rolla 11° Je inšpirované košickým barom POKHOI. Ide o nefiltrované a nepasterizované svetlé pivo. Je vrchne kvasené a navarené v štýle Pale Ale. Ľahké a svieže v chuti, s vyváženou horkosťou a sladovou chuťou, nádherne citrusovo ovocnou arómou a príjemným chmeľovým doznievaním.

     Východné pobrežie 13° Poukazuje na kraj, z ktorého pochádza. Etikety sú pri tom originálne, sú vyhotovené asi v piatich rôznych verziách, keď každá jedna zachytáva názov inej ulice či stavby.  Ide o polotmavé pivo v štýle Red India Pale Ale. Tmavšia jantárová farba s červenými odleskami a sladová aróma so stopami tropického ovocia je len začiatok. Plnšie sladové telo, karamelové tóny s chuťou tropického ovocia.

    Jeleňovi pivo nelej 11° Opäť nápaditý názov, v prvom rade ho vyskúšajte prečítať odzadu 🙂 Ide o svetlé pivo v štýle Belgian Ale. Použitý chmeľ spolu s pšeničným sladom do piva vnášajú korenisté, banánové a citrónové tóny.

    Pivovar Padre Craft Brews spolupracuje s viacerými pivovarmi, aj s rožňavským Kalteneckerom.  Pivovar Kaltenecker zahájil svoju činnosť symbolicky v roku 1997 (keď ten košický končil) ako reštauračný minipivovar. Varí najviac pivných špeciálov na Slovensku. Dáva priestor aj domovaričom a remeselným pivovarom ako je Padre Craft Brews a iný. My Vám ponúkame kúsky, ktoré sú podľa nás najlepšie a celoročné – Brokát Dark Lager a Weizen Kras.

    Brokát Dark Lager 13° Ide o pivo typu tmavý ležiak s harmonickou chuťou po káve a horkej čokoláde. Pivo je najoceňovanejšie pivo vo svete z pivovaru Kaltenecker. V roku 2010 bolo pivo Brokát v Londýne zaradené do výberu 1000 najlepších pív sveta v knihe „1001 pív, ktoré musíte ochutnať skôr než umriete„. 

     Weizen Kras 12° Veľmi obľúbené svetlé pšeničné pivo. Má príjemnú arómu, ktorú okamžite sprevádza chuť citrusových plodov, muškátu, vanilky, banánov, až po končiacu jemne kyslú osviežujúcu chuť citrónov.

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
  • Pivo v Taliansku nás prekvapilo…

    Pivo v Taliansku nás prekvapilo…

    Myslíte si, že Taliani ani nevedia ako vyzerá pivo okrem Heineken-u (ktorý sponzoruje ich milovaný futbal)? Mýlite sa!

     My sme boli šokovaní, aké dobré pivo sa dá ochutnať v talianskom Bergame a koľko remeselných pivovarov sa nachádza práve tu… k tomu podniky plné zlatého moku a dobrého jedla. Mali sme tu česť ochutnať produkciu miestneho pivovaru ELAV a zažiť atmosféru v jednej z jeho pivárni – Osteria della Birra v historickej časti mesta Città Alta. Pozrite sa na ich stránku a produkciu.

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    Potom sme ešte stretli zopár miestnych varičov piva na malom trhu venovanom lokálnym producentom v mestečku Nembro. Mňaaaam, ich pivá boli výborné a silné…. inšpirujú sa najmä belgickými a nemeckými pivami, ale je vidieť, že sa neboja ísť aj vlastnou cestou. Od nich sme sa dozvedeli, že na území Talianska pôsobí zhruba 400 malých remeselných pivovarov a práve v oblasti Bergama je ich okolo 40. To by ste neboli povedali, čo?

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    Nikdy možno nebudú veľký konzumenti piva, ale pustili sa skôr cestou kvalitných remeselných výrobkov. Svet piva nie je len o veľkých nadnárodných výrobcoch s obrovskými reklamnými kampaňami. Aj u nás je už v celku silná tradícia malých remeselných pivovarov a individuálnych nadšencov, ktorý tu a tam niečo chutné navaria. My sa snažíme podporiť a ponúknuť produkciu nášho košického kočovného remeselného pivovaru PADRE Craft Brews od Maroša Hajduka a tie najkvalitnejšie pivká z pivovaru Kaltenecker.

    #zazitkydvochdebnickarov #birraitaliana #DobreTalianskePivo #elav #RemeselneTalianskePivovary

     

  • Už sme tu dva roky…ale čo je za tým?

    Už sme tu dva roky…ale čo je za tým?

    5. septembra 2016 boli dva roky ako sme začali debničkovať. Plánovali sme to na 1. septembra, ale nevyšlo. Problémy so spustením webstránky. Pamätám si na to veľmi dobre, tá nervozita, že veci nejdú podľa našich plánov a najradšej by som už predala aspoň polovicu urodenej mrkvy 😀

    Keď sme sa rozhodli ísť do niečoho takého, nemali sme nič. Skúsenosti, peniaze či kontakty. Jednoducho dvaja mladí a zanietení. My sme hlavne verili sme tomu čo ideme urobiť. Školu sme skončili v máji, jún sme si dali na rozmyslenie a oddych. Potom nasledovalo obdobie zisťovania. Zisťovania všetkého. Aký je rozdiel medzi s.r.o. a živnosťou, čo je hosting a na čo nám je vôbec nejaký server.

    Prešli sme si dvojmesačnou cestou a po tom ako sme už mali dohodnutého farmára, včelára a predaj oleja, spustili sme web. Tomáš sa veľmi rozčuľoval a videl na ňom všetky chyby sveta, ja som už chcela nech to je proste spustené, chyby doladíme potom. Uvedomili sme si, že chyby tu budú stále, vtedy, po roku, po dvoch a budú aj o 10 rokov. Lebo o tom je to celé ľudské snaženie, zdokonaľovať.

     

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    Vtedy, pred dvoma rokmi prišlo veľmi pomaličky, ale predsa obdobie objednávok. Jedna debničkárka, ďalšia a za nimi ďalší. Ono by to nebolo nič výnimočné, keby sme mali auto. Ale my sme ho nemali. Mali sme 24 rokov a pocit, že všetko sa nejako dá, že keď človek verí tomu, čo robí, tak sa to raz všetko oplatí. No, ešte k tomu autu. Bolo nám jasné, že takto sa to dlho udržať nedá. Začali sme v septembri a išli sme do zimy. Naše štvrtkové rozvozy boli svojim spôsobom krásne. Deň pred tým som ručne vypísala každú objednávku, spravila si zoznam, čo je potrebné nasledujúci deň vyzdvihnúť. Ráno, vo štvrtok sme si sadli na MHD, s ruksakmi a našou ťažkou veľkou drevenou debničkou a išli po tovar. Nie vždy nám farmár priniesol zeleninu do Košíc, tak sme z MHD prestúpili na autobus a šli do Rozhanoviec. Tam sa nám veľakrát stalo, že sme vyzdvihli zeleninu, vonku snežilo a do autobusu naspäť do Košíc sme mali ešte 25 minút. Tak sme stáli na zastávke a zohrievali sa debatami o tom, ako raz na túto situáciu budeme spomínať.

    Nikdy sme neboli kupovať zeleninu v obchode alebo niečo podobné, ak niečo chýbalo, ospravedlnili sme sa zákazníkovi, s trochu trápnym pocitom nedokonalosti, vrátili sme peniaze za nedodaný tovar a išli sme ďalej.Takto sme fungovali pol roka. Po zozbieraní tovaru sme ho potriedili a tu už (nie stále, niekedy sme aj večerný rozvoz dali MHD) nám pomohli naši kamaráti. Pre nich to veľakrát bola maličkosť, ale pre nás to bola obrovská pomoc.

    [su_quote]…môj oco prišiel z diaľky viac ako 100 km, len aby nám pomohol večer rozniesť našich 5 objednávok…[/su_quote]

    Najkrajšie však bolo, keď nám prišiel pomôcť môj oco. Pamätám si ako zo začiatku, keď sme spomenuli, že by sme chceli podnikať nás rodina odhovárala, že to bude ťažké, že to zaberie všetok čas a podobne. My sme to vedeli, ale netušili sme do akej miery. A potom.  Predstavte si tú vieru a dôveru, keď môj oco prišiel z diaľky viac ako 100 km, len aby nám pomohol večer rozniesť našich 5 objednávok a išiel naspäť. Na túto rodičovskú dôveru nikdy nezabudnem, nikdy.

    Časom sme zhodnotili, že takto sa už nedá ďalej, tak sme to začali riešiť. Kúpili sme si chladiarenské auto, kam sme dali svoje úspory. Pomenovali sme ho Zimko.  Rastieme pomaličky, ale s vedomím, že nemáme investora a ani nám nedýcha na krk žiadna banka.

     

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    Po tých dvoch rokoch som sa dostala zrazu do jedného kruhu. Bežné dni- objednávky, export, newsletter, fb, fotenie produktov, vymýšľanie nových receptov, stretnutia s novými dodávateľmi, testovanie produktov, vaše spokojné či nespokojné pripomienky, zlepšovanie systému… je toho tak veľa, že zrazu som zabudla, čo vlastne robím, kde je cieľ. Lebo toto všetko má svoju obrovskú hodnotu. Škoda, len, že na takúto veľkú vec dokáže človek popri každodenných starostiach akosi pozabudnúť. A tak si to tu celé pripomínam.

     

    [su_quote]…debničkujeme, lebo chceme podporiť Slovensko, hlavne VÝCHOD…[/su_quote]

    Že debničkujeme, lebo chceme podporiť Slovensko, hlavne VÝCHOD. Nemôžeme všetci utiecť do Bratislavy či do zahraničia. Mne stále vadili a vadia ľudia, ktorí sa len sťažujú a hovoria, že všade je všetko lepšie. No v daných krajinách sa musel niekto postarať o to, aby tam bolo lepšie. Preto som sa vrátila na východ a svojou aktivitou sa snažím zlepšiť, nielen kritizovať. Podporujeme farmárov a prvovýrobcov. Keď si dokážeme kúpiť mrkvu vypestovanú bez chémie z Nižnej Hutky, prečo by sme ju mali kupovať z Holandska, plnú pesticídov?! Snažíme sa k ľuďom jednoducho a rýchlo dostať naozaj kvalitné potraviny, nielen zeleninu, ale aj kváskový chlieb, džemy bez cukru či oleje lisované za studena, fantastické mliečne výrobky, ktoré nemajú v okolí konkurenciu. Napríklad také kozie žervé by som dokázala jesť aj každý deň. Pri zahryznutí do kváskového chleba viem, že to nie je len nafúknutá biela múka. A o čokoláde či tyčinkách ani nehovorím. Minule som jedla slávne belgické pralinky, pár dní pred nimi zase pralinky od našich košických čokoládkarov a nedali sa porovnať. Belgické sú už pásová výroba s nejakou aurou známej kvality. Tie naše- jedna báseň.

     

    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]

    Vyštudovala som etiku a týmto celým ju dávam do praxe prostredníctvom debničkovania. Dávam do toho svoje srdce aj dušu, učím sa veľa vecí, ale čo je hlavné- verím. Verím, že to má zmysel, že kvalitné potraviny máme hneď za rohom, že stravovať sa zdravo má zmysel.

    Verím, že touto svojou činnosťou dokážem aspoň trochu zlepšiť Slovensko k lepšiemu. Pomaly, ale isto.

  • Nepravdivá fáma o kliešťovej encefalitíde v Košiciach

    Nepravdivá fáma o kliešťovej encefalitíde v Košiciach

     
    Keď sme sa dozvedeli o encefalitíde spred pár týždňov pri Košiciach, zľakli sme sa. Začali sme zisťovať ako to je našimi výrobkami, ubezpečili sa, že je všetko v poriadku a nechali sme produkty v predaji.
     
    Zobrazilo sa to ihneď na našom predaji. Ovčie výrobky sa v danom týždni nepredali žiadne. Mali sme pár telefonátov, kde sme Vás ubezpečili, že našim výrobkom nehrozila žiadna nákaza. Takýto mediálny boom má veľký dopad. Očierni poctivú prácu ľudí, ktorí sa snažia a robia to najlepšie ako len vedia.
    [siteorigin_widget class=“SiteOrigin_Widget_Image_Widget“][/siteorigin_widget]
    Nakoniec sa nákaza ani nepotvrdila, ale danej farme bolo uškodené až až. Kto tam už teraz pôjde nakupovať? Všetci vedia, že z ich výrobkov to nebolo, ale… ten pocit, čo v ľuďoch ostal je silnejší. 
    Týmto Vás  povzbudzujeme, aby sme si vážili to kvalitné slovenské. Ovčie výrobky majú svoju veľkú hodnotu. Nesúďme ju len preto, lebo vznikla nepravdivá fáma…
  • Putovanie jahôd na regály

    Putovanie jahôd na regály

     

    Čo hovoríte na to video? Chcete sa správať ekologicky? Urobte opak ako na tomto videu, kupujte lokálne a sezónne.

    Teraz je obdobie jahôd, tak by sme sa ich mali nabažiť. Narozdiel od tohto videa, jahody od nás sú pozbierané doobeda, my ich vyzdvihneme a doručíme poobede. Žiadne striekanie, žiadne dlhé cestovanie. Naše jahody nepoznajú cestu lietadlom, (asi sa boja výšky keďže rastú tesne nad zemou a do lietadla radšej nevstupujú 🙂 ), ale prejdú len 10 kilometrov.

    Domáce nestriekané jahody nájdete v Debničke od babičky, tak ako ste si ich pamätali u babičky na záhrade. Malé, veľké, oblé či neopísateľné tvary. Prirodzené, také ako majú byť. Príjemnú sobotu prajeme…