Domovom bobuľovín je Horná Orava. Vybudovali prevádzku, v ktorej modernou technológiou spracovávajú jednotlivé druhy ovocia do produktov zdravej výživy bez používania chemických konzervantov, umelých sladidiel a umelých farbív. Jednotlivé produkty vo forme prírodných a ovocných štiav (džúsov), sirupov, ovocných výživ a džemov, sú vyrábané z prírodných surovín pri technologickom postupe, ktorý minimalizuje straty účinných látok. Viac sa o nich dozviete na ich webstránke www.mountberry.sk Ich džemy, výživy a šťavynájdete v našej ponuke. #NajzdravsieDzemyNaSlovensku
Aj keď prvotný záujem o varenie sirupov v Máriovi prebudila babička Anastázia, naplno sa jeho talent na experimentovanie prejavil a rozvinul až pri práci v exkluzívnych baroch a reštauráciách počas práce v zahraničí. Po návrate na Slovensko svoje inšpirácie z cudziny vlial do jedného hrnca. Teraz spolu s nadšenou partiou ľudí vytvárajú odvážne kombinácie. Výnimočnosťou Herbert sirupov sú nielen ojedinelé kombinácie, ale aj príprava. Všetky sirupy sú pripravené maceráciou.
Opre‘ Cider založili bratia Gabriel a Radoslav Oprendekovci z Budimíra.
Keď Gabriel cestoval po svete, dostal skvelý nápad priniesť cider na Slovensko. Spolu s bratom, ktorý študuje biológiu, sa rozhodli, že skúsia vytvoriť vlastný slovenský cider.Po roku hľadania tej správnej receptúry, s dôrazom na kvalitu a poctivé remeslo, sa im to podarilo a vyrobili pravý jablkový cider. Nazvali ho Opre‘ – podľa ich priezviska.
Cider sa vyrába prírodným kvasením jablkovej šťavy a je to 100% prírodný produkt. Zdokonaľovaním receptúry dosiahli osviežujúcu a lahodnú chuť. Opre‘ neobsahuje žiadne E-čka, siričitany a ani lepok a každá fľaša je ručne naplnená a zabalená.Najlepšie chutí vychladený.
Od Oprendekovcov u nás nájdete Opre’cider,Opre’ Hoppy Cider jediný chmelený cider na Slovensku. Novinkou je Perry Cider, trochu nezvyčajne cider z hrušiek.
Gabo z Opre CIder a Tomáš z Debničky od babičky s donáškou čerstvých jahôd
Kočovný pivovar PADRE Craft Brewsz Košíc je aktivitou známeho slovenského domovariča Maroche Hajduka, ktorého všetci poznajú pod prezývkou Padre.
Jedna z prvých lastovičiek takzvaného „gypsy brewingu“, čiže nájomného varenia piva na Slovensku. Je to spojenie domovaričského nadšenia a remeselného majstrovstva ozajstného pivovaru.
Kočovný pivovar PADRE Craft Brews vznikol na konci roka 2013, jeho začiatky sa však datujú do roku 1996, keď jeho zakladateľ navštívil Britské ostrovy. Rozmanitosť a jedinečnosť pivných štýlov, neznámych v našich končinách mu zmenila život. Rozhodol sa študovať a spoznávať tento pestrý svet piva, skúsiť navariť vlastné pivo a v budúcnosti si splniť sen, mať vlastný pivovar. PADRE Craft Brews je virtuálnym splnením tohto sna.
Gabiku sme spoznali na TRHu v Tabačke. Mali sme pri sebe stánky. Začali sme sa rozprávať a veľmi rýchlo sme pochopili, že máme podobné nazeranie na svet. Postupne sme začali spolupracovať. Vďaka nej sme do našej ponuky zaradili prvýkrát prírodnú kozmetiku, ktorú sme si veľmi obľúbili. Nedáme dopustiť na krém rozmarín medovka. Perfektne sa vstrebáva do pokožky a krásne vonia. Gabika vyrába zdravé krémy zo srdca a s radosťou.
Martina spolu s manželom začala vyrábať prírodnú kozmetiku. O tom, že sa tejto problematike rozumie sa presvedčíte po pár minútach rozhovoru. Nie je nič lepšie ak človek, ktorý vyštudoval odbor, ktorému sa aj venuje. A nielen to, venuje sa mu s vášňou. Martina je presne taká. Život bez svojej práce by si už ani nevedela predstaviť. A my by sme si už nevedeli predstaviť fungovanie bez jej zdravých tuhých dezodorantov, šampónov a bez krémov.
Občianske združenie Svatobor realizuje svoje poslanie v kontexte hlavného projektu „Založme spoločne ekofarmu !„
Pestovanie bez chémie a umelých hnojív je pre nich samozrejmosťou. Zamerali sa hlavne na pestovanie tekvice hokkaido. Kúpou tekvíc nepodporujete len predaj, ale hlavne dobrú myšlienku, ide totiž sociálny projekt a súčasťou tejto farmičky je chránená dielňa. A tak ľuďom, ktorí sa o to starajú dávate najavo, že sa ich práca vypláca.
Kto by už len nemiloval jahody? Partia sympatických súrodencov sa ich rozhodla pestovať v Košických Olšanoch.
Domáce jahody bez akýchkoľvek postrekov sú v začínajúcom letnom období to pravé čo ulahodí nielen oku, ale ja nášmu jazyku. Sú len sezónne, ostatne tak ako to má byť, teda u nás ich nájdete koncom mája a začiatkom júna. Sezóna trvá približne 3-4 týždne, nepremeškajte ich.
Pestovanie na pôde je jeho život. Bez hnojív či postrekov mu vyrastie síce malý petržlen, no s veľmi silnou intenzitou chutí a vône. Po návrate zo zahraničia by si iné ako pestovať zeleninu už ani nevedel predstaviť. V ponuke máme vynikajúcu mrkvu, petržlen, cviklu… a prednastavené debničky sezónnej zeleniny.
Začal otec. Pracovník slovenských železníc chodieval predávať svoje paradajky na trh. Hoci jeho syn z toho ako teenager nebol nadšený, dnes majú dva fóliovníky plné rôznych odrôd a obaja tvrdia, že pestovanie je viac než len koníček.
Aj títo pestovatelia dokazujú, že veci robené s láskou sa vyplatia. Všetky veci si svojpomocne vyrobili a paradajky sa im za to odvďačujú skvelou chuťou. Skúste sa aj vy nechať zlákať ich nefalšovane sladkou chuťou.
Ich paradajky môžete nájsť v našej ponuke, počas paradajkovej sezóny júl, august a september.
Na počiatku boli žlté kvietky repky olejnej a veľkých slnečníc. A zrazu sa v jednej hlave zrodil nápad vyrábať poctivý olej.
Taký, za ktorý sa nebudete hanbiť a ktorý nebude smrdieť na míle ďaleko. Žlté tekutiny v regáloch bývajú riedené vodou.
Pán Bartolomej začal v roku 2012 vyrábať stopercentný, za studena lisovaný olej. Zakladá si na kvalite a hneď Vám vymenuje všetky pozitíva svojich výrobkov. Jedným dychom zároveň dodá, že slová nestačia musí presvedčiť vlastná skúsenosť a my môžeme len súhlasiť. Na ceste od repky a slnečnice k oleju až na váš stôl mu pomáha jeho rodina.
Jeden zo spôsobov ako si zabezpečiť prísun vitamínov na zimu, je naložiť si kapustu do suda. Ak ste si to niekedy skúsili, viete, čo to obnáša – minimálne jeden pár umytých nôh (prípadne silné ruky), sud, strúhadlo, veľa kapusty, korenie a iné vychytávky, ktoré sa dedia celé generácie. Plus veľa času a energie.
Boli sme užasnutí keď sme prvýkrát vkročili do kapustárne v Bzenove. Pán Imrich nás previedol celou výrobňou a porozprával aké to je žiť deň čo deň s kapustou.
Opäť tu nebudeme písať odborné vedomosti, lebo ich nemáme, chceme Vám iba priblížiť svet chleba, ktorý sme spoznali najmä cez nášho pekára Laca.
Krátka história
[su_list icon=“icon: circle“]
pečenie chleba siaha do 4. storočia
okolo roku 6000 p.n.l. začali v Egypte vyrábať kváskový chlieb. Na proces kvasenia prišli zrejme náhodou, keď zabudli cesto dlhší čas na slnku a ono vykyslo
do stredoveku si ľudia piekli chlieb doma a až v 11. storočí vzniklo pekárstvo ako remeslo
výlučne kváskové chleby sa pripravovali až do 17.storočia, kedy pekári použili do cesta na skyprenie pivovarské usadeniny. Prekypriť cesto zrazu trvalo 10krát kratšie a bolo nádherne nadýchané. Kvások bol vymenený za kvasnice
ešte v 18. storočí podliehalo remeslo prísnym predpisom a v prípade ich nedodržania bol pekár potápaný vo vreci alebo vo veľkom koši do vody. V 19. storočí sa pravidlá uvolnili a pečenie chleba sa začalo meniť vo výrobu priemyselného charakteru
[/su_list]
Naše babičky však v domácnostiach stále piekli najmä s kváskom, ale v súčasnosti sa pečie oveľa viac s kvasnicami. Pečením s kvasnicami zostáva v chlebe nerozštiepený lepok, ktorý našim črevám ubližuje. Spôsobuje problémy s trávením, alergie….
Náš pekár Laco si veľmi cení svoje súkromie a nechcel zverejňovať prílišné osobné informácie, tak Vám o ňom napíšeme aspoň to, ako ho poznáme my.
Pekára Laca sme spoznali presne pred dvoma rokmi. Prvé stretnutie sme si mali dohodnúť s majiteľom telefonátom, ale dostali sme odporúčanie volať mu až po 18,00 hodine. V prvom momente nám ani nenapadlo, že tento majiteľ je samotný pekár, ktorý funguje ozajstným pekárenským životom – cez deň spí a v noci pečie.
[su_quote]…k vlastnej malej pekárni, kde si veci robí po svojom a najlepšie ako vie…[/su_quote]
Na stretnutie prišiel pán v skromnom oblečení, ktoré bolo trochu od múky. Keď sme sa ho opýtali, kedy si ho toto remeslo vlastne našlo, takmer si nevedel spomenúť. Piekol v malých aj veľkých pekárňach a dokonca aj v supermarkete. Zažil veľkú kvalitu aj úplne tú najnižšiu. Napokon sa dostal s manželkou, tiež pekárkou, k vlastnej malej pekárni, kde si veci robí po svojom a najlepšie ako vie.
[su_quote]…pečie kváskové chleby, stále je to ojedinelé a výnimočné….[/su_quote]
Voňavé pečivo od Ladislava má minimálne množstvo prísad a predsa v nich nie je miesto pre žiadne éčka a konzervanty. Pre nás bolo veľkým prekvapením, keď sme sa dozvedeli, že pečie kváskové chleby, stále je to ojedinelé a výnimočné. Ak by ste ho stretli osobne, tak poctivosť by bola asi prvá vlastnosť, ktorá by Vám napadla pri pohľade naňho. Žiadny veľký biznis, len každodenná mravenčia práca. Niekedy sa chlieb v malej peci pripáli, inokedy… ale stále dobre vieme, že spoluprácu s ním sme si vybrali najlepšie ako sme len v Košiciach mohli.
Základom kváskového chleba je jeho príprava bez použitia droždia. Žiadne aditíva, stabilizátory a farbivá, iba čistá chuť, ktorú po tisíckach rokov prevalcoval svet konzumu. Namiesto toho sa používa jednoduchý stáročiami overený kvasok.
[su_spoiler title=“Čo je vlastne kvasok?“ icon=“plus-circle“]Kvások sa pripravuje zmiešaním iba celozrnnej ražnej múky a vody. Táto zmes začne pri izbovej teplote prirodzene kvasiť a prítomné mikroorganizmy postupne rozkladajú obsiahnuté sacharidy na oxid uhličitý. Bublinky oxidu uhličitého cesto kypria a vzniknuté kyseliny dodávajú kvásku typickú kyslastú chlebovú vôňu. Múka obsahuje kyselinu fytinovou, ktorá nášmu zažívaciemu traktu príliš nesvedčia. Pomalý proces kvasenia ju ale rozkladá a je preto lepšie stráviteľná. Z rovnakého dôvodu kváskové pečivo nevadí ani ľuďom citlivým na lepok. Kvalitný kvások je rukopisom každého pekára a starostlivosť oň a o jeho vitalitu, si vyžaduje mnoho úsilia… [/su_spoiler]
Kvasením dochádza k tvorbe kyseliny mliečnej, ktorá má funkciu konzervantu a zároveň ho chránia pred plesňami, takže kváskový chlieb vydrží čerstvý a chutný oveľa dlhšie. Bežný chlieb kúpený v supermarkete niekedy už na druhý deň stráca svoju dobrú chuť.
[su_spoiler title=“Aké pečivo je bežne v obchodoch?“ icon=“plus-circle“]V dnešnej dobe konzumujeme v podstate iba pečivo vyrobené pomocou droždia a neodmysliteľnou súčasťou sa stali rôzne chemické prísady a aditíva, ako sú stabilizátory, regulátory chuti a pod. Droždie obsahuje iba jedinú baktériu saccharomyces cerevisce. Je rýchla, ale v konečnom dôsledku má chlieb na konci len chabé chuťové vlastnosti, ktoré sa kompenzujú pridávaním rôznych prísad. Originálny kvások má približne 40 druhov kvasiniek a baktérii Na to, aby dal kvások múke ten správny základ, potrebuje zrieť približne osem dní a starať sa oň teba ako o malé dieťa, prikrmovať múkou a vodou priemerne každých osem hodín. Na toto moderné pekárne nemajú čas. [/su_spoiler]
Pečivo od pekára Laca
Najlepším produktom od Laca sú práve jeho kváskové chleby. Aj ako skúsený pekár sa učil 3 mesiace pripraviť kvások a upiecť z neho poriadny chlieb. Vyhodil kopec nepodarených kusov, ale napokon sa mu to podarilo.
Špalda je vlastne prastará neprešľachtená, teda geneticky neupravovaná predchodkyňa pšenice (8.000 rokov). Je podstatne lepšie tolerovaná ľuďmi, ktorý sú alergický na pšenicu. Výsledkom kombinácie pečenia z kvásku a celozrnnej špaldy je chlieb s tými najlepšími a najzdravšími vlastnosťami.
Pečie naozaj tie najlepšie a najväčšie slimáky minimálne v Košiciach.
Keď sme prvýkrát uvideli a ochutnali jeho sladké slimáky, iné sme už nechceli. Teraz budeme trochu ovplyvňovať, ale náš najobľúbenejší je kakaový, len musíte byť pripravený, že budete mať sladko až za ušami.
Na Slovensku to už dávnejšie nie je len o veľkých nadnárodných výrobcoch piva s obrovskými reklamnými kampaňami. Aj u nás a práve u nás je silná tradícia malých remeselných pivovarov a individuálnych nadšencov, ktorí varia naozaj kvalitné pivká. Nebudeme tu písať odborné vedomosti, lebo ich nemáme, chceme Vám iba priblížiť svet piva u nás, tak ako sme ho zažili a čo sme sa od jeho protagonistov dozvedeli. Tak pekne po poporiadku…
Všetko to začalo na mieste, kde to práve končilo. V roku 1997 v Košiciach ukončil svoje pôsobenie jediný pivovar Cassovar, ktorý mal takmer 150-ročnú tradíciu. Varenie piva sa tým u nás skončilo a vyzeralo to biedne. No v súkromí svojich domovov začali kuchtiť pivá tzv. domovariči. Mali sme tu česť spoznať známe meno košického pivného sveta MartinaFeka. Jeho pivá vyhrávajú súťaže tak kvôli svojej kvalite ako aj dizajnu. Martin je rodený Svidničan, poctivý rusnák, všetko to u neho začalo práve v Košiciach, kde spoznal správnych ľudí. Sám priznal, že dvere pivného sveta mu otvorili Bobo a Padre.
Martin nás zoznámil práve s ikonickou postavou domáceho varenia, sivým pánom v rokoch Petrom Bobo Bognárom. Domovarič, neúnavny propagaovateľ kvalitného piva, mapovateľ všetkých pivných podnikov v Košiciach, prispel k tomu, že o pive sa začalo rozprávať a predovšetkým variť. Ako nám povedal, prvé varenie prebiehalo doma na chodbe v šatníkovej skrini, aby to manželka nevidela a tak dostalo názov – Wardrobe Beer Manufactory.
Hneď po veselej debate s Bobom, nás Martin predstavil aj osôbke, ktorú všetci poznajú pod prezývkou Padre. Maroš Hajduk, ako znie jeho celé meno, je nemenej významná postava košického pivovarníctva aj s jeho kočovným pivovarom Padre Craft Brews. Týchto pivných majstrov je v Košiciach omnoho viac a tvoria najväčšiu komunitu domovaričov na Slovensku. Navzájom sa posúvali ďalej a vytvorili super partiu. Dali vzniknúť mnohým domovaričským a už spomínaným kočovným pivovarom. Vytvorili tam pivnú pestrosť a ich produkty môžete ochutnávať aj v podnikoch. Organizujú medzinárodné súťaže, kde sa zúčastňujú aj Poliaci, Bulhari, Česi, Maďari… Košice sa tak zmenili na pivný raj.
My sme veľmi radi, že môžeme ponúkať pivá z Padre-ho remeselného pivovaru Padre Craft Brews. Najznámejším a najčastejšie skloňovaným Marošovim výtvorom je Mustáž 12° American Wheat Ale. Je to aj jediné pivko, ktoré vyrába po celý rok, inak sa venuje rôznym sezónnym špecialitám. Momentálne má pre Vás navarené ešte pivká ako Hop’n’Rolla, Východné pobrežie a najnovší počin s vtipným názvomJeleňovi pivo nelej.
Mustáž 12° American Wheat Ale je svetlé, vrchne kvasené pivo žiarivej slamovej farby, so stredne plným telom. Svieža obilninová chuť sa dopĺňa s príjemným sladovým pozadím, vo vôni poznať citrusové tóny pochádzajúce z amerických chmeľov. „Dochuť“ príjemne korenistá, výrazne chmeľová, so suchým doznievaním. Nezameniteľný je jeho dizajn s fúzami, ktoré mu dali aj pomenovanie. Jedinečný pivný štýl v rámci Slovenska.
Hop’n’Rolla 11° Je inšpirované košickým barom POKHOI. Ide o nefiltrované a nepasterizované svetlé pivo. Je vrchne kvasené a navarené v štýle Pale Ale. Ľahké a svieže v chuti, s vyváženou horkosťou a sladovou chuťou, nádherne citrusovo ovocnou arómou a príjemným chmeľovým doznievaním.
Východné pobrežie 13° Poukazuje na kraj, z ktorého pochádza. Etikety sú pri tom originálne, sú vyhotovené asi v piatich rôznych verziách, keď každá jedna zachytáva názov inej ulice či stavby. Ide o polotmavé pivo v štýle Red India Pale Ale. Tmavšia jantárová farba s červenými odleskami a sladová aróma so stopami tropického ovocia je len začiatok. Plnšie sladové telo, karamelové tóny s chuťou tropického ovocia.
Jeleňovi pivo nelej 11° Opäť nápaditý názov, v prvom rade ho vyskúšajte prečítať odzadu 🙂 Ide o svetlé pivo v štýle Belgian Ale. Použitý chmeľ spolu s pšeničným sladom do piva vnášajú korenisté, banánové a citrónové tóny.
Pivovar Padre Craft Brews spolupracuje s viacerými pivovarmi, aj s rožňavským Kalteneckerom. Pivovar Kaltenecker zahájil svoju činnosť symbolicky v roku 1997 (keď ten košický končil) ako reštauračný minipivovar. Varí najviac pivných špeciálov na Slovensku. Dáva priestor aj domovaričom a remeselným pivovarom ako je Padre Craft Brews a iný. My Vám ponúkame kúsky, ktoré sú podľa nás najlepšie a celoročné – Brokát Dark Lager a Weizen Kras.
Brokát Dark Lager 13°Ide o pivo typu tmavý ležiak s harmonickou chuťou po káve a horkej čokoláde. Pivo je najoceňovanejšie pivo vo svete z pivovaru Kaltenecker. V roku 2010 bolo pivo Brokát v Londýne zaradené do výberu 1000 najlepších pív sveta v knihe „1001 pív, ktoré musíte ochutnať skôr než umriete„.
Weizen Kras 12°Veľmi obľúbené svetlé pšeničné pivo. Má príjemnú arómu, ktorú okamžite sprevádza chuť citrusových plodov, muškátu, vanilky, banánov, až po končiacu jemne kyslú osviežujúcu chuť citrónov.
Myslíte si, že Taliani ani nevedia ako vyzerá pivo okrem Heineken-u (ktorý sponzoruje ich milovaný futbal)? Mýlite sa!
My sme boli šokovaní, aké dobré pivo sa dá ochutnať v talianskom Bergame a koľko remeselných pivovarov sa nachádza práve tu… k tomu podniky plné zlatého moku a dobrého jedla. Mali sme tu česť ochutnať produkciu miestneho pivovaru ELAV a zažiť atmosféru v jednej z jeho pivárni – Osteria della Birra v historickej časti mesta Città Alta. Pozrite sa na ich stránku a produkciu.
Potom sme ešte stretli zopár miestnych varičov piva na malom trhu venovanom lokálnym producentom v mestečku Nembro. Mňaaaam, ich pivá boli výborné a silné…. inšpirujú sa najmä belgickými a nemeckými pivami, ale je vidieť, že sa neboja ísť aj vlastnou cestou. Od nich sme sa dozvedeli, že na území Talianska pôsobí zhruba 400 malých remeselných pivovarov a práve v oblasti Bergama je ich okolo 40. To by ste neboli povedali, čo?
Nikdy možno nebudú veľký konzumenti piva, ale pustili sa skôr cestou kvalitných remeselných výrobkov. Svet piva nie je len o veľkých nadnárodných výrobcoch s obrovskými reklamnými kampaňami. Aj u nás je už v celku silná tradícia malých remeselných pivovarov a individuálnych nadšencov, ktorý tu a tam niečo chutné navaria. My sa snažíme podporiť a ponúknuť produkciu nášho košického kočovného remeselného pivovaru PADRE Craft Brewsod Maroša Hajduka a tie najkvalitnejšie pivká z pivovaru Kaltenecker.
